Umenie 20. storočia

Umenie je neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Má rôzne podoby. To, čo je dnes, by však nebolo bez minulosti. Obzvlášť veľké zmeny nastali v 20. storočí. Po výstižnom realizme a farebnom impresionizme nastupujú na začiatku 20. storočia smery, ktoré zobrazujú abstrakciu a v tej dobe získali množstvo kritiky. Predstavme si ich : Fauvizmus má názov z francúzskeho slova fauves – znamená šelmy. Vyznačoval sa farbami, kontrastom, nevyužíval žiadne doposiaľ zaužívané pravidlá, čím spôsobil škandál v umení. Aj keď sa rozpadol už po dvoch rokoch, položil základy abstrakcii.

Futurizmus mal zobrazovať dynamiku a moderný svet, predovšetkým priemyselnú éru. Pretrval až do 1. svetovej vojny, položil základy pre dadaizmus. Zaujímavosťou je, že okrem umenia sa využíval aj v tanci, politike a varení.

Spolu s futurizmom sa rozvíjal aj kubizmus. Využíval jednoduché geometrické tvary a rôzne perspektívy. Neskôr do diel nalepovali papier, ktorý imitoval drevo, kameň, čím položil základy koláže. Okrem toho položil základy pre surrealizmus. Zaujímavosťou je, že bol inšpirovaný africkým, mikronézskym a indiánskym umením a kultúrou. 

Názov dadaizmus vznikol úplne náhodu, keď bolo z francúzskeho slovníka vybrané slovo dada – hojdací koník. Rovnako ako názov, tak aj diela boli väčšinou náhoda a nezmysel. Vznikol ako protest voči vojne, ľudskej hlúposti. Búri sa tradičným umeleckým hodnotám a spochybňuje bežné pravidlá. 

Surrealizmus vznikol až po zániku dadaizmu, mnoho umelcov surrealistov bolo jeho súčasťou. Využíva fantáziu, podvedomie a sny, ilúzie. Využíva mnoho prvkov z dadaizmu. 

Väčšina umeleckých smerov v prvej polovici 20. storočia sa zameriavali skôr na abstrakciu. V 50-tych rokoch 20. storočia vzniká pop-art, ktorý vystupuje proti abstrakcii. Iróniou je, že aj niektorí abstraktní umelci veľmi radi prešli do tohto smeru. Umenie sa presúvalo do reklám i komiksov. Ľudia všetkých vekových kategórii vedeli jasne pochopiť význam diel. Kritici ho spočiatku neobľubovali, ale postupne si k nemu našli cestu. 

V rovnakom čase vznikal aj op-art. Využíva poznatky geometrie a optiky. V dnešnej dobe vieme tieto diela pomenovať ako optické ilúzie. 

Vďaka týmto smerom, aj keď by sme pri niektorých nečakali, máme umenie 21. storočia. Bez nich by sme neboli tam, kde sme teraz.

Adela Cupáková, Študentský parlament Senica