Vianočné prímerie

Písal sa december 1914. Prvá svetová vojna, o ktorej sa predpokladalo, že do Vianoc skončí, už trvala piaty mesiac. Vojaci v zákopoch žili v neustálom strachu o život, v špine a vystavení rôznym vplyvom počasia. Pochopiteľne, aj svet volal po mieri. Aspoň počas Vianoc.

7.decembra 1914 vyzval pápež Benedikt XV. mocnosti mierovým rokovaniam a ukončeniu bojov. Žiadal, aby aspoň na Vianoce stiahli zbrane. Obe strany však boli v presvedčení, že je agentom protivníkov a hoci sa pohrávali s touto myšlienkou, nakoniec sa rozhodli v bojoch pokračovať. K pokoju vyzývalo aj stojeden britských sufražetiek,ktoré otvoreným listom motivovali podobne orientované ženy v Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Túžba po pokoji rástla aj v samotných vojakoch. Už v novembri toho roku dochádzalo k prímeriam na fronte. Briti a Nemci sa začali dobrovoľne stýkať, vymieňali si noviny, cigarety, prídely jedla a rozprávali sa spolu. Ich velitelia však mali iný názor. Tvrdili, že takéto stretávanie narúša morálku vojakov.

Na Štedrý večer 1914 sa začali nad nemeckými zákopami rozsvecovať svetlá. Briti ani Francúzi zo začiatku netušili, o čo ide a predpokladali dokonca útok. Na protivníkov však žiarili sviečky na malých vianočných stromčekoch. Nemecký cisár ich poslal na front okolo 100-tisíc. Chcel týmto gestom svojich vojakov povzbudiť. O malú chvíľu sa zo zákopov začal šíriť spev. Spočiatku sa strany prekrikovali, no neskôr sa zjednotili do spevu Tichej noci.

Počas 1.sviatku vianočného sa stretli na “území nikoho”. Pokračovala príjemná nálada, vojaci ale aj generáli si medzi sebou vymieňali darčeky, spievali koledy, dokonca medzi sebou odohrali niekoľko futbalových zápasov. Uctili si aj padlých vojakov, ktorých pozbierali a pochovali.

Po Vianociach sa opäť pokračovalo v bojoch. Väčšina vojakov zostala v mieri len do 25. decembra, niektoré výnimky nebojovali až do konca roka 1914. Prevažne však išlo o pokoj medzi Britmi a Nemcami. Napriek tomu, že ďalšie roky sa táto tradícia takmer nezachovala, bolo toto prímerie dôkazom ľudskosti aj v čase bojov.

Lejla Kočíšková

Gymnázium Ladislava Novomeského