Deň, kedy sa sen o demokracii stal realitou…
alebo aspoň takmer…
Mrholivý novembrový večer. Vietor preháňal opadané lístie a šuchotal v tmavých uličkách Bratislavy. Vzduchom sa niesol napätý šepot očakávania. Mladí ľudia, študenti, sa začali schádzať na námestí. Peter si utiahol šál a zamieril k skupinke priateľov. V rukách zvieral transparent s nápisom „Chceme zmenu!“. Jeho srdce bilo ako zvon. Dnes večer sa malo všetko zmeniť. Dnes večer sa mali ozvať. Bol pripravený, aj keď sa bál. Vedel, že ich čaká niečo neznáme, možno nebezpečné, ale bol odhodlaný bojovať za lepšiu budúcnosť…

Rok 1989 bol pre Slovensko zlomovým. Nežná revolúcia, ktorá sa začala študentskými protestmi 17. novembra, znamenala koniec komunistickej diktatúry a otvorila dvere demokracii. Bolo to obdobie nádeje, zjednotenia a túžby po lepšej budúcnosti. Československí študenti a odvážni disidenti sa postavili proti nespravodlivosti a dokázali nemožné – zvrhnúť totalitný režim bez násilného krviprelievania. Nežná revolúcia nebola len o páde režimu, ale aj o túžbe po slobode, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti.
Pripomína nám, že sloboda slova, pohybu, vzdelania nie je samozrejmosťou, ale výsledkom neustáleho úsilia a obrany demokratických hodnôt. Nebola cieľom, ale začiatkom cesty.
Bohužiaľ aj dnes máme pred sebou mnohé výzvy, ako je boj proti korupcii, nerovnosti a extrémizmu. Tieto problémy sa potichu vkrádajú medzi nás z každej strany a ohrozujú našu slobodu. Je dôležité si uvedomiť, že nezávislé súdy, médiá a občianska spoločnosť sú kľúčové pre fungujúcu demokratickú krajinu. Je to ťažké a mätúce, no nenechajme sa pohltiť dezinformáciami od nemenovaných štátnych predstaviteľov v nemenovaných médiách… Ale chráňme si demokraciu a bojujme za ňu, nech sa o pár rokov nestretneme v uliciach s veľkými transparentmi a hrkotajúcimi kľúčmi my.
Prajem Slovensku, aby „História sa vždy opakuje“ zostalo navždy len filozofickou myšlienkou